Zástupcovia 22 neziskových organizácií zameraných na práva LGBT+ komunity v stredu týždeň po vražde dvoch mladíkov v Bratislave zverejnili výzvu vláde a parlamentu na väčšiu ochranu sexuálnych menšín. Chcú prísnejšie tresty za útoky na menšiny, manželstvo pre rovnopohlavné páry a zastavenie kastrácie pri úradnej zmene pohlavia.
„Len slová účasti nestačia. Politici prijímajú konkrétne rozhodnutia a tie my od nich požadujeme. Pod výzvu sa podpísalo 22 organizácií, špecifikujú tri základné požiadavky na zmenu legislatívy: novelizáciu trestného zákona, prijatie manželstva pre všetky páry a ukončenie kastrácií trans ľudí,“ uviedla predsedníčka vládneho výboru pre sexuálne menšiny a členka organizácie Sme fér Lucia Zachariášová.
Tresty ako za rasové zločiny
Výzvu neziskovej organizácie predstavili týždeň po tom, čo pri bratislavskom gay bare boli dvaja mladí členovia LGBT komunity zastrelení devätnásťročným páchateľom, ktorý sa na sociálnych sieťach hlásil k homofóbnym názorom.
„Neradi by sme, aby naše požiadavky vyzneli tak, že sa chceme priživovať na tragédiu, ktorá sa odohrala. Leží nám na srdci spokojný život všetkých LGBT ľudí u nás, ktorý si zaslúži ako ktokoľvek iný. Robíme to práve preto, aby sa nestala podobná vec u nás,“ povedala Právu Zachariášová.
Novelizácia trestného zákona je podľa výzvy dôležitá, pretože LGBT skupina nie je zákonom chránená pred predsudkovými útokmi. Páchatelia tak dostávajú menšie tresty ako tí, ktorí sa dopustia zločinu kvôli rasovým, etnickým či náboženským predsudkom. Podľa údajov policajného prezídia bolo v tomto roku spáchaných osem trestných činov z nenávisti voči minoritnej sexuálnej skupine, vlani ich bolo 11.
„Policajné dáta nie sú vypovedajúce. Podľa našich dát nárast útokov na LGBT ľudí stúpol od roku 2021, kedy sme ich mali 32. V súčasnej dobe sú LGBT ľudia druhí najviac ohrození predsudečným násilím na území SR po Rómoch,“ konštatovala advokátka Klára Kalibová z organizácie In IUSTITIA pomáhajúca obetiam predsudkového násilia.
Podľa Zachariášovej je tiež čas na zrýchlené schválenie manželstva pre všetkých, pretože by takýto krok ukázal komunite, že v českej spoločnosti sú prijatí. Poslednou požiadavkou je zastavenie povinných kastrácií trans ľudí, keď chcú úradne zmeniť svoje pohlavie. Česko je spoločne so Slovenskom, Fínskom, Lotyšskom, Rumunskom, Srbskom a Bosnou a Hercegovinou jedným z posledných európskych štátov, ktorý túto podmienku transgender osobám ukladá.
Zatiaľ čo nutnosť operácie odmietol Európsky súd pre ľudské práva, český Ústavný súd podmienku sterilizácie tento rok v marci potvrdil. Zmenu zákona, ktorá by nutnosť sterilizácie zrušila, pripravilo v roku 2017 ministerstvo spravodlivosti. Sexuologická spoločnosť Českej lekárskej spoločnosti Jana Evangelistu Purkyně na návrh reagovala v tom zmysle, že ide o politické, nie medicínske rozhodnutie. Vláda ani Snemovňa návrh, ktorý podporovala aj vtedajšia ombudsmanka, odvtedy neprerokovala.
„Kastrácia nás ohrozuje do konca života a znemožňuje nám mať deti. Zákon vychádza zo zastaraného predpokladu, že trans ľuďom ide primárne o chirurgickú zmenu genitálií. Nám ide primárne o bežný každodenný život,“ konštatoval Kateř Tureček z organizácie Trans*parent.
Všetci zástupcovia neziskových organizácií tiež upozornili na to, že sa teraz LGBT komunita cíti ohrozene. „Zavraždenie Matúša a Juraja v ich bezpečnom priestore vo mne vyvolalo strach. Deň po útoku som premýšľal, či náhodou ako trans človek tiež nie som v ohrození a svojím zjavom nepriťahujem pozornosť sympatizantov teroristického činu. Nie som v tom jediný, všetci sa bojíme,“ podotkol Tureček.